od Roman Grolmus » 10 čer 2014, 10:15
Dobrý deň, pan Toufar, Váš popis je takmer správny. Chybička je v prepojení komôr. Obe komory FO - tvoria jednu spoločnú komoru AB -ako Abluft - odsávanie - simulujú pomocou preplachovacieho objemu vzduchu - ktorý má vyť výrazne väčší ako objem vzduchu cez prístroje, vnútorné prostredie. Takže zhora by bol prívod preplachovacieho vzduchu a naspodu odvod (v obrázkoch sú popísané aj veličiny, ktoré sa merajú...) to Isté platí aj pre dve komory ZU - ako Zuluft - nasávanie. Zároveň je zabezpečované, aby mezi komorami ZU a FO bola dp=0 a takisto medzi komorami (Vaše označenie 1a4 a 2a3. Tým sú eliminované Bypasy medzi jednotlivými komorami. Takže všetky hodnoty sú merané iba v komore AB a to na vstupe T ab,ein a X ab,ein a na výstupe T ab,aus a X ab,aus - Vo vašom obrázku by to bola chýbajúce rúry hore a dole.
V stacionárnom režime prúdi teda vzduch zhora cez prístroj 1 "von" do komory ZU - kde je simulované exteriérové prostredie.
Tento vzduch nabíja ker. výmenník v jednotke 1 ( na konci testu - ustálený - stacionárny stav) je tento výmenník úplne nabitý a do komory ZU odchádza vzduch povedzme takmer interiérový.
Zároveň cez prístroj 2 prichádza do komory AB "vonkajší vzduch" - ten ochladzuje výmenník a na konci testu - v ustálenom - stacionárnom stave je úplne vybitý a dnu prúdi do komory AB povedzme exteriérový vzduch. Ten je zmiešavaný s preplachovacím vzduchom a tvorí T ab,aus,stat. Keďže dp medzi FO a ZU a zároveň dp medzi 1-4 a 2-3 je nula, objemové toky cez prístroj 1 a 2 je rovnaký.
Namerané hodnoty teda zodpovedajú stavu bez spätného získavania tepla (mylne na tomto fóre označované ako rekuperácia - fyzikálny proces zhromažďovania odpadovej energie alebo materiálu za účelom ich opätovného využitia - tá nastáva v stacionárnom režime iba v prístroji 1)
Nestacionárny režim sa od stacionárneho líši iba v tom, že jednotky v cca 70 s. cykloch menia svoj smer prúdenia. a tak dochádza k rekuperácií v prístroji 1 počas nepárneho cyklu (2n-1)a k spätnému získavaniu tepla v prístroji 2 počas párneho cyklu (2n) pre n>0. Na rozdiel od stacionárneho stavu sa do komory AB vracia vonkajší vzduch ohriatý vo výmenníku. Ten je zmiešavaný s preplachovacím vzduchom a tvorí T ab,aus,instat a X ab,aus, instat. Keďže motory ležia priamo v prúdiacom vzduchu, je uvedené meranie skreslené o tepelný príkon ventilátorov a preto do výsledného je účinnosť potrebné korigovať o tieto príkony. Namerané hodnoty instat sa menia a preto je v tabuľke uvedená priemerná hodnota v sekundovom vzorkovaní. Toľko k metodike merania. Námietky typu, že v období, kedy sa mení smer prúdenia vzduchu je účinnosť nula - je pravda - no pri nulovom objemovom toku aj tepelné straty sú nulové - takže efekt zanedbateľný. okrem toho zmena prúdenia sa vykonáva počas1,5 s, čo je iba 2% celého času a v meraniach je odzrkadlená aj táto skutočnosť, nakoľko sa nemeria jeden cyklus ale stredná nameraná hodnota nestacionárneho režimu...
Preto simulácie na webe sú zjavne zavádzajúce a nezodpovedajú skutočnosti (tým nechcem povedať, že to tak nenamerali. Dokonca verím, že to tak namerali, no neviem, čo namerali). Môj názor na vetranie so SZT v rodinných domoch je nasledovný. V prvom rade ide o zabezpečenie kvality vnútorného prostredia. To za urč. okolností dokáže zabezpečiť riadené vetranie aj bez SZT. SZT tepla je potrebné nasadiť tam, kde je riziko zhoršenia tepelnej pohody a teda je potrebné zvýšiť teplotu privádzaného vzduchu. Energetický význam má so stúpajúcim tepelným odporom a vzduchovou neprievzdušnosťou RD klesajúci význam v pohľade na bilanciu primárnej energie domu. To mám osobne odskúšané na RD, ktorý je postavený v pasívnom štandarde bez SZT do vetrania, vykurovaný elektricky s mernou spotrebou energií (všetkých) 33,1 kWh/m2a (namerané).
Dobrý deň, pan Toufar, Váš popis je takmer správny. Chybička je v prepojení komôr. Obe komory FO - tvoria jednu spoločnú komoru AB -ako Abluft - odsávanie - simulujú pomocou preplachovacieho objemu vzduchu - ktorý má vyť výrazne väčší ako objem vzduchu cez prístroje, vnútorné prostredie. Takže zhora by bol prívod preplachovacieho vzduchu a naspodu odvod (v obrázkoch sú popísané aj veličiny, ktoré sa merajú...) to Isté platí aj pre dve komory ZU - ako Zuluft - nasávanie. Zároveň je zabezpečované, aby mezi komorami ZU a FO bola dp=0 a takisto medzi komorami (Vaše označenie 1a4 a 2a3. Tým sú eliminované Bypasy medzi jednotlivými komorami. Takže všetky hodnoty sú merané iba v komore AB a to na vstupe T ab,ein a X ab,ein a na výstupe T ab,aus a X ab,aus - Vo vašom obrázku by to bola chýbajúce rúry hore a dole.
V stacionárnom režime prúdi teda vzduch zhora cez prístroj 1 "von" do komory ZU - kde je simulované exteriérové prostredie.
Tento vzduch nabíja ker. výmenník v jednotke 1 ( na konci testu - ustálený - stacionárny stav) je tento výmenník úplne nabitý a do komory ZU odchádza vzduch povedzme takmer interiérový.
Zároveň cez prístroj 2 prichádza do komory AB "vonkajší vzduch" - ten ochladzuje výmenník a na konci testu - v ustálenom - stacionárnom stave je úplne vybitý a dnu prúdi do komory AB povedzme exteriérový vzduch. Ten je zmiešavaný s preplachovacím vzduchom a tvorí T ab,aus,stat. Keďže dp medzi FO a ZU a zároveň dp medzi 1-4 a 2-3 je nula, objemové toky cez prístroj 1 a 2 je rovnaký.
Namerané hodnoty teda zodpovedajú stavu bez spätného získavania tepla (mylne na tomto fóre označované ako rekuperácia - fyzikálny proces zhromažďovania odpadovej energie alebo materiálu za účelom ich opätovného využitia - tá nastáva v stacionárnom režime iba v prístroji 1)
Nestacionárny režim sa od stacionárneho líši iba v tom, že jednotky v cca 70 s. cykloch menia svoj smer prúdenia. a tak dochádza k rekuperácií v prístroji 1 počas nepárneho cyklu (2n-1)a k spätnému získavaniu tepla v prístroji 2 počas párneho cyklu (2n) pre n>0. Na rozdiel od stacionárneho stavu sa do komory AB vracia vonkajší vzduch ohriatý vo výmenníku. Ten je zmiešavaný s preplachovacím vzduchom a tvorí T ab,aus,instat a X ab,aus, instat. Keďže motory ležia priamo v prúdiacom vzduchu, je uvedené meranie skreslené o tepelný príkon ventilátorov a preto do výsledného je účinnosť potrebné korigovať o tieto príkony. Namerané hodnoty instat sa menia a preto je v tabuľke uvedená priemerná hodnota v sekundovom vzorkovaní. Toľko k metodike merania. Námietky typu, že v období, kedy sa mení smer prúdenia vzduchu je účinnosť nula - je pravda - no pri nulovom objemovom toku aj tepelné straty sú nulové - takže efekt zanedbateľný. okrem toho zmena prúdenia sa vykonáva počas1,5 s, čo je iba 2% celého času a v meraniach je odzrkadlená aj táto skutočnosť, nakoľko sa nemeria jeden cyklus ale stredná nameraná hodnota nestacionárneho režimu...
Preto simulácie na webe sú zjavne zavádzajúce a nezodpovedajú skutočnosti (tým nechcem povedať, že to tak nenamerali. Dokonca verím, že to tak namerali, no neviem, čo namerali). Môj názor na vetranie so SZT v rodinných domoch je nasledovný. V prvom rade ide o zabezpečenie kvality vnútorného prostredia. To za urč. okolností dokáže zabezpečiť riadené vetranie aj bez SZT. SZT tepla je potrebné nasadiť tam, kde je riziko zhoršenia tepelnej pohody a teda je potrebné zvýšiť teplotu privádzaného vzduchu. Energetický význam má so stúpajúcim tepelným odporom a vzduchovou neprievzdušnosťou RD klesajúci význam v pohľade na bilanciu primárnej energie domu. To mám osobne odskúšané na RD, ktorý je postavený v pasívnom štandarde bez SZT do vetrania, vykurovaný elektricky s mernou spotrebou energií (všetkých) 33,1 kWh/m2a (namerané).