Martin Šperl píše:Předložený graf je velmi zkreslující a zavádějící, protože popisuje kolísání vnitřní teploty nikoliv teploty přiváděného vzduchu. Teplotu vnitřního prostředí lze měřit kontinuálně, teplota přiváděného vzduchu musí mít logicky pausy v době, kdy se vzduch jen odsává. Proto je logické, že dochází ke zkreslení. Nevím, jestli je záměr tento fakt zkreslovat a tvrzeními o tepelné pohodě, která s měřením účinnosti vůbec nesouvisí.
..
Přidám ještě jednu drobnost. Větrat podtlakově průchodem zdí není možné WC a místnosti, které nesousedí s obvodovou stěnou. Při běžných velikostech domů (150m2) a velikostech vnitřních místností, toalet (cca 15m2) máme minimálně 10% problematického prostoru k větrání. Budeme-li tyto prostory větrat bez rekuperace, musíme celkovou účinnost systému o tato % ponížit.
DObrý deň, pan Šperl.
Dosť vysoko si vážím Vašu odpornosť v oblasti vetrania - hlavne centrálneho a hlavne s Nilanom.
Viackrát v tomto vlákne som už popisoval detaily jednotlivých technických dát. Chápem, že prehrabať sa všetkými príspevkami stojí dosť času.
Ad Graf - hneď pri grafe som písal, že meranie je pre mňa smerodajné iba pre posúdenie rizika obťažovania chradom. Meraná teplota je 100% teplota vzduchu, ktorý prúdi za keramickou vložkou dnu do miestnoti - určite to nie je kolísanie vnútornej teploty - vnútorná teplota je v grafe naznačená červenou čiarou. Takisto trvám na tom, že pre posúdenie rizika obťažovania hladom je meranie teploty na výduchu irrelevantné.
Meranie teploty na výduchu pre určenie účinnosti je zmätočné a nie je ani v súlade s meracími postupmi podľa EN 308. Nepoznám legislatívu v Čechách, ale zjednodušovať návrh vetrania na používanie certifikovaných produktov je v SR neprípustné a je potrebné dokladovať minimálne výpočtom teoretickú funkčnosť systému - a teda aj celkovú účinnosť a k tomu aj energetickú náročnosť. O tom sme sa v tomto vlákne však vôbec nedostali.
V tomto vlákne nebola ani zmienka o WC, alebo iných miestnostiach, bavili sme sa vždy o obytných miestnotiach. WC, kúpeľne, a pod je téma, ktorá je riešená inými normami a pri preukazovaní funkčnosti systému treba zladiť iné požiadavky. Jednou z nich je napr. že odvod z WC nesmie byť spoločný s ostatnými... (zastarané ale u nás tuším stále platné...)
Čo sa týka EPD - otázka EPD nie je nikde riadne normovaná, a Darmstatt si z toho spravil iba bussines.
Osobne poznám dom, ktorý nesplna kritéria EPD, no jeho energetická bilancia z pohľadu primárnych energetickych zdrojov je vyrovnaná - čo to potom je? Osobne neuznávam EPD podľa Darmstattu, nakoľko v ňom vidím obrovské množstvo nedostatkov - ale to je dlhá diskusia. Vysoko pozitívne hodnotím PHI ako priekopníka pred niekoľkými rokmi, som však toho názoru, že veľa vecí treba revidovať a posunúť na aktuálny stav techniky.
Ide o to, že smernice a normy mapujú minuloť a nie aktuálne trendy a stavy. Držať sa noriem ako dogiem je preto podľa mňa spiatočnícke. Treba vždy mať na zreteli smer, ktorý podnietil tvorbu predmetných noriem a pokúšať sa o ich zlepšenie v zmysle nastaveného smeru.
Príklad: podľa IFT ROsenheim (Inštitút pre okennú techniku) je neprípustné používať bezfarebné nátery na okná. Zastupoval som (do decembra 2010) firmu, ktorá vyvíja náterové hmoty na drevo a aj na okná. Vo vývoji sa podarilo vyvynúť stabilizátory lignínu, ktoré vydržia n bezfarebnom okne dlhšie (rádovo dlhšie) ako na odsúhlasenom odtieni podľa IFT.
A je teraz vhodné držať sa na dogmách a normách?
