Tlakové ztráty

[Kamca78]

Četla jsem diskuzi Helios x Šperl a zaujaly mě tlakové ztráty v potrubí. Oba z toho utekli a já nevím, jak to je. Může mi někdo vysvětlit a nejlíp namalovat, jak se to myslí s úseky, co se sčítá a co ne a jak se dojde k celkové hodnotě?

[Helios]

Kamca78: Tlakovú stratu systému potrubia napojeného na nejaký ventilátor (vzduch) alebo čerpadlo (voda) definuje tlaková strata najnepriaznivejšej trasy v systéme (súčet tlakových strát komponentov v tejto konkrétnej trase) a nie súčet tlakových strát všetkých potrubí v systéme. Myslím, že pán Martin Šperl to vysvetľoval takto nejako alebo sa zamotal.
Ja si za svojim tvrdením stojím a tak to je. Viete si predstaviť aký tlakový výkon by museli dosahovať zariadenia, ak by sa to počítalo súčtom tlakových strát všetkých potrubí a povrchov v systéme?
Mnou uvedený výpočet definuje tlakovú stratu systému a ostatné kratšie (priaznivejšie trasy) napojené na ten istý zdroj, samozrejme dosahujú nižšiu tlakovú stratu. Vzniká tlakový rozdiel, ktorý spôsobuje, že v jednotlivých trasách je rôzne množstvo vzduchu. A na to vstupujú do potrubia klapky, aby vedeli tento rozdiel vyregulovať. Dokonca sú k dispozícii už aj elementy, ktoré Vám udržujú konštatntný objem prietoku vzduchu v jednotlivých vetvách pri tlakovom rozdiele od 0 do napr. 300 Pa.

[Leon]

Ja si za svojim tvrdením stojím a tak to je.

MiroM odpověděl jinde:

Normalne som bol "donuteny" sa tu zaregistrovat a reagovat na toto. Take nezmysly som uz davno necital. Ako mozes robit predajcu(alebo technika VZT alebo neviem co), ked neovladas elementarne principy. Tlakove straty sa urcite nepocitaju tak ako uvadzas a porovnanie s pumpovanim krvi je v tomto pripade irelevantne.
Zoberme si , ze mam jednu "proklate" dlhu vetvu a dve ovela kratsie. Tu dlhu vetvu na konci zaslepim(nekonecne velke tlakove straty), tak podla tvojej teorie by VZT jednotka nemala fukat ziaden vzduch. Ale fukat urcite bude , cez tie kratsie vetvy. A este dalsiu teoreticku uvahu na vyvratenie tvojej "super" teorie. Podla tvojej teorie ma system tlakovu stratu podla najdlhsej vetvy. Povedzme, ze jedna vetva bude o kusok dlhsia ako ostatne vetvy. Bude mat urcitu tlakovu stratu. Ak budem postupovat podla tvojej teorie, tak mozem do systemu pridat nekonecne mnozstvo vetiev a stale bude mat system len taku tlakovu stratu ako najdlhsia vetva. Sam uznas, ze je to nezmysel.
Tlakove straty celeho systemu su suctom vsetkych tlakovych strat vsetkych vetiev(tlakove straty potrubia + miestne tlakove straty kolien, tvaroviek , rozdelovacov). Martin Sperl to uviedol spravne.

[bladerunner]

ja uvediem iný príklad:
A: jedna vetva 20 m a 10 kolien + tlmič a 5 vetiev po 3 m s minimom kolien
B: jedna vetva 20 m a 10 kolien + tlmič a 5 vetiev po 15 m + viac kolien

v ktorom prípade bude nútená jednotka tlačiť vzduch proti väčšiemu odporu??? resp. sa bude musieť viac namáhať na pretlačenie rovnakého objemu vzduchu

podľa mňa v prípade B

[Helios]

Ja si za svojim tvrdením stojím a tak to je.

MiroM odpověděl jinde:

Normalne som bol "donuteny" sa tu zaregistrovat a reagovat na toto. Take nezmysly som uz davno necital...

Ono to je krásne, keď všetci ste tu takí odborníci. Tak dokončím Tvoju úvahu. Ta nekonečne dlhá vetva údava stratu systému, a potreboval by si mať nekonečne veľký tlak, aby si tam dofúkol vzduch. Že budem fúkať vzduch do krátkych vetiev znamená, že tie sú OK (tlakovo), ale to ostatné bude problém. A preto tlaková strata systému bude iná hodnota, v tomto prípade teoretické nekonečno, aby aj toto nekonečné miesto malo vzduch. Nebude to musieť byť nekonečno + straty ostatných vetiev. Daj si poradiť. A keď nie rátaj to po svojom. Kto chce kam, pomôžme mu tam.
Takých kutilov, čo sa vyznajú vo všetkom a poriadne nevedia nič je toľko, že človek ich neporáta. Ja si tiež doma nepečiem chlieb a netvárim sa, že tomu rozumiem, lebo niekde som niečo počul.
Tak ešte raz, to čo tvrdím nie je nezmysel. Uznaj, že Ty tu píšeš veci o ktorých ani netušíš. Ak budem mať centrálne miesto z ktorého zásobujem vodou alebo vzduchom a najvzdialenejšie a najnepriaznivejšie miesto (s najväčšou tlakovou stratou) je zásobované, prúdi tam voda alebo vzduch, potom aj ostatné miesta napojené na ten istý systém budú mať stále vodu alebo vzduch. Ak budem donekonečna pridávať nové miesta, body, s nižšou tlakovou stratou, tie miesta budú mať stále vzduch alebo vodu len s menším objemom prúdiacim na dané miesto a pomerne na všetky ostatné miesta v systéme. Ak budem postupovať donekonečna, nakoniec bude prúdiť stále menej atď. Pochopil si to? To fyzika je ozaj taká ťažká, alebo nechceš chápať? Skús to doma na záhrade a budeš fascinovaný, že to takto funguje...

[peterch]

Dobry den !

Nemohli by sme radsej sedliackym rozumom vysvetlit ako to funguje naozaj, aby sme aj my laici vedeli pochopit?
Ako som uz aj spomenul, som laik.
Podla mna to funguje prakticky takto: Ked navrhneme vetvy, tak vieme podla tabuliek vyratat tlakove straty na jednotlivych vetvach. Ked nam vyjde, ze povedzme cerstvy vzduch ma styri vetvy s ts. 1., 40Pa ,2., 30Pa , 3., 20Pa ,a 4., 10Pa, tak nakolko su to odpory, tak pri vykone ventilatoru. ktory nam zabezpeci prietok vzduchu 100m3 za hodinu pri strate tlaku 5Pa, tak potom vzduch bude prudit v jednotlivych vetvach v pomere ako vyratame reciprocnou hodnotou tlakovych strat na jednotlivych vetvach. T.j. 100 x 1/40 prva vetva 100 x 1/30 druha vetva, 100 x 1/20 tretia vetva a 100 x 1/10 stvrta vetva . Vyratanou hodnotou delime vykon ventilatora 100m3/h. Hodnota po vypocte: je 20,83 pomocou tejto hodnoty vyratame skutocny prietok vzduchu v jednotlivych vetvach. 100m3 za h : koefficient 20,83 =4,8m3 za h na jednu jednotku. 1 vetva 4,8 x 2,5 =12m3/h 2 vetva 4,8 x 3,33 = 16m3/h 3 vetva 4,8 x 5 = 24m3/h a 4 vetva 4,8 x 10 = 48m3/h , a vsetko dokopy dava vykon ventilatora pri tlakovej strate 5Pa 12m3/h + 16m3/h + 24m3/h + 48m3/h = 100m3/h.
Podla mna.
Ked nieje to tak, potom znalci moje vypocty opravia.

S pozdravom Peter.

[MiroM]

Ak budem mať centrálne miesto z ktorého zásobujem vodou alebo vzduchom a najvzdialenejšie a najnepriaznivejšie miesto (s najväčšou tlakovou stratou) je zásobované, prúdi tam voda alebo vzduch, potom aj ostatné miesta napojené na ten istý systém budú mať stále vodu alebo vzduch. Ak budem donekonečna pridávať nové miesta, body, s nižšou tlakovou stratou, tie miesta budú mať stále vzduch alebo vodu len s menším objemom prúdiacim na dané miesto a pomerne na všetky ostatné miesta v systéme. Ak budem postupovať donekonečna, nakoniec bude prúdiť stále menej atď. Pochopil si to? To fyzika je ozaj taká ťažká, alebo nechceš chápať? Skús to doma na záhrade a budeš fascinovaný, že to takto funguje...

Odpoved si precitaj tu viewtopic.php?f=18&t=173&p=783#p782

[Rovi]

Heliosko, jeden o koze a druhej o voze. Nejdřív ti to vysvělil Šperl česky a pak Miro slovensky. Nic platný. Když překonáš největší tlakovou ztrátu hadice a pak ji píchneš, zmenší se ti průtok vzduchu na konci, kolikrát ji píchneš, o tolik se ti zmenší průtok vzduchu na konci tý tvý "nejhorší" větve. Když budeš chtít dimenzovat ventilátor, nestačí ti znát tlakovou ztrátu na konci bez ohledu na ostatní píchlé odbočky a celkového dopravovanýho objemu. To je právě to, co ti tu dokola ostatní povídají. Kus pravdy nestačí. Tlaková ztráta se počítá po úsecích a ty se pak sečtou. Na tom se tu všichni točíte. Sečíst úseky neni to samý co sečíst celý řečiště, úsek je od ventilátoru k první rozbočce, další a další až na konec. Asi je to zbytečný, protože ty sis někde něco přečet a teď Šperla, Mira a ostatní neposloucháš. Chytli ste se za něco, co neni podstatný. Fór je v tom, co bude mít menší ztrátu. Jestli jedna tlustá roura 5m nebo 2tenký nenarovnaný hadice dlouhý 10m.

[bladerunner]

Helios
a čo môj príklad o niekoľko príspevkov vyššie?

[Helios]

Heliosko, jeden o koze a druhej o voze. Nejdřív ti to vysvělil Šperl česky a pak Miro slovensky. Nic platný. Když překonáš největší tlakovou ztrátu hadice a pak ji píchneš, zmenší se ti průtok vzduchu na konci, kolikrát ji píchneš, o tolik se ti zmenší průtok vzduchu na konci tý tvý "nejhorší" větve. Když budeš chtít dimenzovat ventilátor, nestačí ti znát tlakovou ztrátu na konci bez ohledu na ostatní píchlé odbočky a celkového dopravovanýho objemu. To je právě to, co ti tu dokola ostatní povídají. Kus pravdy nestačí. Tlaková ztráta se počítá po úsecích a ty se pak sečtou. Na tom se tu všichni točíte. Sečíst úseky neni to samý co sečíst celý řečiště, úsek je od ventilátoru k první rozbočce, další a další až na konec. Asi je to zbytečný, protože ty sis někde něco přečet a teď Šperla, Mira a ostatní neposloucháš. Chytli ste se za něco, co neni podstatný. Fór je v tom, co bude mít menší ztrátu. Jestli jedna tlustá roura 5m nebo 2tenký nenarovnaný hadice dlouhý 10m.

Rovičko, téma bola výpočet tlakovej straty systému. Vyjadril som sa k tomu. Ostatní tento princíp popreli a tlakovú stratu systému definovali ináč. Preto si nemyslím, že jeden o voze a druhý o koze. Skús lepšie čítať.
Ja viem, že tlaková strata vetvy je definovaná parciálnym stratami všetkých komponentov vo vetve (mriežky, potrubie, klapky, kolená, prechody...) Spočítavaním strát komponentov dostaneš výsledok, sumu každej jednej vetvy (výpočet od vstupu vzduchu do potrubného systému až po výstup, ak to už mám takto napísať) a najvyššia hodnota zo všetkých vetiev (ak máš 10 výustiek, tak mal by si mal mať 10 tlakových strát) je výsledkom a hovorí o tlakovej strate systému. Pri tomto tlaku by malo dokázať fungovať zariadenie, ventilátor a zabezpečiť objem vzduchu, ktorý potrebuješ pre týchto 10 výustiek. Je to tak jednoduché...
Rád by som tomu rozumel čo MiroM sa snaží povedať, ale píše o úplne niečom inom. Už viac nemám čo k tomu dodať. Človek by tu strávil dni a je to zbytočné...

[Rovi]

Heliosko, zaregistroval jsem se kvůli TOBĚ, jsme teď registrovaní partneři v diskuzi. Už mě nebavilo vyplňovat ten kód O.K Mně to vysvětlovat nemusíš, já vim jak to je a neba mě patlat se ve slovíčkach. Pochopil jsem to tak, že oni ti říkají nezapomeň počítat, že přidáním větve měníš průtok, chceš dodržet průtoky, musíš zvýšit tlak (o kolik = musíš spočítat tlakovou ztrátu větve) a ty jim na to říkáš, je fuk, kolik přidáš větví, když to protlačí tu nejhorší. Nemluvíš už nic o výsledným průtoku. Oba máte pravdu ale v něčem jinym. To je muj pohled, třeba mam zamžený brejle.

[Helios]

ja uvediem iný príklad:
A: jedna vetva 20 m a 10 kolien + tlmič a 5 vetiev po 3 m s minimom kolien
B: jedna vetva 20 m a 10 kolien + tlmič a 5 vetiev po 15 m + viac kolien

v ktorom prípade bude nútená jednotka tlačiť vzduch proti väčšiemu odporu??? resp. sa bude musieť viac namáhať na pretlačenie rovnakého objemu vzduchu

podľa mňa v prípade B

Neviem ak si to zostavil (myslel), preto to vyjadrím jednoznačnejšie:
A: Vetva sa skladá, tlmič, 20 m hlavného potrubia s 10 kolenami potom nastúpia 5xodbočky, každá po 3 m s minimom kolien, tlaková strata X Pascalov (nižšia)
B: Vetva sa skladá, tlmič, 20 m hlavného potrubia s 10 kolenami potom nastúpia 5xodbočky, každá po 15 m a viac kolien, tlaková stratá systému X + Y Pascalov (vyššia)
V prípade B ventilátor bude musieť dávať k dispozícii vyšší tlak na dopravenie rovnakého objemu vzduchu.

Rozširujem to o príklad C:, aby to bolo jednoznačné:
C: Vetva sa skladá, tlmič, 20 m hlavného potrubia s 10 kolenami potom nastúpia 5xodbočky, 1x po 3 m s minimom kolien, 4x 1 m bez kolien, potom tlaková strata je opäť X Pascalov ako v prípade A a ventilátor musí vyvinúť rovnaký tlak ako v prípade A (tlaková strata systému), aby do systému dodal rovnaký objem vzduchu ako v prípade A. Len ten vzduch sa ináč rozdelí ako v prípade A (bez klapiek pôjde o niečo viac vzduchu do 4 blízkych, jednoduchších vetiev, 1 posledná vetva dostane menej objemu vzduchu).

[Helios]

Heliosko, zaregistroval jsem se kvůli TOBĚ, jsme teď registrovaní partneři v diskuzi. Už mě nebavilo vyplňovat ten kód O.K Mně to vysvětlovat nemusíš, já vim jak to je a neba mě patlat se ve slovíčkach. Pochopil jsem to tak, že oni ti říkají nezapomeň počítat, že přidáním větve měníš průtok, chceš dodržet průtoky, musíš zvýšit tlak (o kolik = musíš spočítat tlakovou ztrátu větve) a ty jim na to říkáš, je fuk, kolik přidáš větví, když to protlačí tu nejhorší. Nemluvíš už nic o výsledným průtoku. Oba máte pravdu ale v něčem jinym. To je muj pohled, třeba mam zamžený brejle.

Rovičko, bol by som rád, ak by tomu tak bolo, ako píšeš. Ale zjavne to niektorí vnímajú ináč.
Toto nie je moje hodnotenie diskusie, ale takto to hodnotia aj ostatní návštevníci fóra, že je tu nejaký rozpor. Hovorili sme o podstatnej a dôležitej veci vo vzduchtechnike a vetraní: Výpočet tlakovej straty systému, čo definuje túto hodnotu, ako sa vypočítava (ja som to vyjadril jednozančne, no nezhodli sme sa na tom s niektorými). Návštevníci chceli poznať odpoveď. A oni vidia rozpor. Vidím ho aj ja. Tvrdenia MiraM a niektorých su jednoznačné.

[bladerunner]

nepochopil si ako som to myslel.
takže ešte raz - máš 6 vetiev /6 prívodov trebárs do 6 izieb/ z toho 1. vetva je tá 20 metrová, 2.3.4.5.a 6. sú tie kratšie
v prípade A majú tie kratšie vetvy menej metrov a kolien /menšie tlak. straty/
v prípade B majú tie kratšie vetvy viac metrov a viac kolien /väčšie straty/
tá prvá vetva /do najvzdialenejšej izby/ je stále rovnaká /má najväčšiu stratu/

v ktorom prípade bude musieť jednotka pracovať proti vyššiemu odporu, aby pretlačila rovnaký objem vzduchu za rovnaký čas?

už jednoduchšie to fakt neviem vysvetliť

[Helios]

nepochopil si ako som to myslel.
takže ešte raz - máš 6 vetiev /6 prívodov trebárs do 6 izieb/ z toho 1. vetva je tá 20 metrová, 2.3.4.5.a 6. sú tie kratšie
v prípade A majú tie kratšie vetvy menej metrov a kolien /menšie tlak. straty/
v prípade B majú tie kratšie vetvy viac metrov a viac kolien /väčšie straty/
tá prvá vetva /do najvzdialenejšej izby/ je stále rovnaká /má najväčšiu stratu/

v ktorom prípade bude musieť jednotka pracovať proti vyššiemu odporu, aby pretlačila rovnaký objem vzduchu za rovnaký čas?

už jednoduchšie to fakt neviem vysvetliť

Z mojich tvrdení je všetko jednoznačné, ako sa to počíta. Namodeluj mi prosím straty jednotlivých vetiev od nasávania až po výfuk vzduchu do miestnosti (každú vetvu) a ja Ti obratom napíšem tlakovú stratu systému (najvyššia hodnota).
Ako si prišiel na to, že 20 metrová vetva má najväčšiu stratu? Kratšie vetvy s viacerými kolenami môžu mať pokojne väčšie straty (potrebuješ poznať priemery potrubia, druh potrubia, objemový prietok resp. rýchlosti).
Zdôrazňujem (asi na to náražaš), že hovorím v celej diskusii o najnepriaznivejšom mieste s najväčšou stratou, nie najvzdialenejšom. A opäť musím uviesť príklad, aby bolo každému jasné. Neznamená to, že ak zo zásobníka pitnej vody je zásobované miesto vzdialené 2 km a má vodu pri istom tlaku, že rovnako bude mať pri tom istom tlaku vodu aj miesto vzdialené len 0,5 km, položené o niekoľko 100 m vyššie (nadmorskej výšky). Jednoduchý princíp.

[bladerunner]

mne sa teraz nechce počítať s absolútnymi hodnotami /číslami/
mne ide o názorný príklad.
myslím si, že som to dosť jednoducho vysvetlil, takže povedz kedy bude jednotka tlačiť oproti väčšiemu odporu - A alebo B ???
ja som laik / a asi aj veľa ľudí čo tu na fórum chodí/- preto nepotrebujem na vysvetlenie presné čísla- ide mi o princíp

idem teraz na stavbu a večer sa tu vrátim - som zvedavý na odpoveď a teším sa na Ďalšiu diskusiu.
P.S. prosím aj o radu v príspevku vzt rozvody /"projekt"/- bude to fungovať
P.S 2: prosím v mene celého fóra, aby sa zachovala dôstojná úroveň diskusie, aj keď môžme mať protichodné názory. Ďakujem

[Helios]

Omylom som odoslal odpoveď počas písania, takže som to doplnil.

[Martin Šperl]

Kamčo, zkusím to vysvětlit na příkladu hasiče. Hasič má čerpadlo. Když na čerpadlo není připojená žádná hadice, má 0% tlakové ztráty, když připojíme hadici, má tlakovou ztrátu x % a když hadici na konci ucpeme, má 100% tlakovou ztrátu. Hasič začne hasit. Když přijdu k hadici a píchnu mu do ní jehlu, začne z ní stříkat voda. Díra od jehly má malý průměr větší tlakovou ztrátu než proudnice vpředu a tak tudy teče jen málo vody, zatímco proud vpředu má malou tlakovou ztrátu a jde tam silný proud. Je to podobné, jako se Vám lépe projde dveřmi než klíčovou dirkou. Díky díře od jehly však malinko poklesne průtok a sníží se celková tlaková ztráta. Čím více děr v hadici, tím více se blíží "žádné" hadici a celková tlaková ztráta klesá.
Jak se spočítá tlaková ztráta hadice, přeskočíme, je na to poměrně složitý a pro teď nepodstatný vzorec, ale největší tlaková ztráta bude v té malé díře od jehly, tlaková ztráta proudnice bude menší.
Další otázka byla, jestli se dá podle tlakové ztráty dimenzovat čerpadlo. To nestačí. Musíme vědět, kolik vody chceme z hadice stříkat vpředu a z díry od jehly. Čerpadlo musí dát požadovaný objemový součet obou odběrných míst při překonání tlakové ztráty.
Také tu zaznělo sčítání ztrát. To opět vysvětlím na hasičských hadicích. Od čerpadla vede tlustá hadice (tzv. béčko), následuje rozdělovač, ke kterému se připojí dvě tenčí hadice (tzv. céčka). Tím nám vznikly ony úseky. Od čerpadla k rozdělovači a od rozdělovače doleva, doprava. Jelikož jsou "céčka" stejně dlouhá (se stejnou tlakovou ztrátou), vybereme jedno a tím máme dva úseky, které sečteme. Připočítáme TZ rozdělovače, spojek na hadicích a proudnic a máme celkové tlakové ztráty. To ale neznamená, že by druhý proud neměl žádnou tlakovou ztrátu, tlakové ztráty vznikají v celém vedení. Tlaková ztráta druhého proudu bude ale maximálně stejná (ne větší). Ještě bychom to mohli trochu více komplikovat, ale myslím si, že takto to prozatím stačí.
..
Vrátím se k tomu, proč já nemám rád hadicový systém. Přeskočím vyšší cenu, problém s izolováním a vrátím se jen k tlakovým ztrátám. Když budu chtít dosáhnout stejné vzdálenosti od jednotky k nejvzdálenějšímu místu a použiji tlustou rouru, tak při srovnání s dosažením stejné vzdálenosti tenčí hadicí budu mít při stejném koeficientu tření nižší ztrátu. Navíc průhyby na hadicích udělají další vřazené odpory a turbulence uvnitř vedení a to může opět výrazně zamíchat s celkovou tlakovou ztrátou.
..
Trochu off topic. Když budete snižovat průřez potrubí a budete chtít dopravit stejné množství vzduchu, musíte ho dopravovat rychleji, zvýšit jeho rychlost, tím narůstá i hlučnost a to je zase další důvod, proč se raději slabým rozvodům vyhýbám. Vím, že se hadice používají a mají i určitá plus, hlavně při montáži (pakliže skutečně přijdou do izolační vrstvy konstrukce). Vehementně je neodmítám, jak mi tu někdo tvrdil, jen je nemám rád .

[bladerunner]

nepochopil si ako som to myslel.
takže ešte raz - máš 6 vetiev /6 prívodov trebárs do 6 izieb/ z toho 1. vetva je tá 20 metrová, 2.3.4.5.a 6. sú tie kratšie
v prípade A majú tie kratšie vetvy menej metrov a kolien /menšie tlak. straty/
v prípade B majú tie kratšie vetvy viac metrov a viac kolien /väčšie straty/
tá prvá vetva /do najvzdialenejšej izby/ je stále rovnaká /má najväčšiu stratu/

v ktorom prípade bude musieť jednotka pracovať proti vyššiemu odporu, aby pretlačila rovnaký objem vzduchu za rovnaký čas?

už jednoduchšie to fakt neviem vysvetliť

Z mojich tvrdení je všetko jednoznačné, ako sa to počíta. Namodeluj mi prosím straty jednotlivých vetiev od nasávania až po výfuk vzduchu do miestnosti (každú vetvu) a ja Ti obratom napíšem tlakovú stratu systému (najvyššia hodnota).
Ako si prišiel na to, že 20 metrová vetva má najväčšiu stratu? Kratšie vetvy s viacerými kolenami môžu mať pokojne väčšie straty (potrebuješ poznať priemery potrubia, druh potrubia, objemový prietok resp. rýchlosti).
Zdôrazňujem (asi na to náražaš), že hovorím v celej diskusii o najnepriaznivejšom mieste s najväčšou stratou, nie najvzdialenejšom. A opäť musím uviesť príklad, aby bolo každému jasné. Neznamená to, že ak zo zásobníka pitnej vody je zásobované miesto vzdialené 2 km a má vodu pri istom tlaku, že rovnako bude mať pri tom istom tlaku vodu aj miesto vzdialené len 0,5 km, položené o niekoľko 100 m vyššie (nadmorskej výšky). Jednoduchý princíp.

tak som tu späť. a odpoveď na jasnú otázku nikde. ja som nechcel, aby tu niekto počítal nejaké čísla. uviedol som názorný príklad, na ktorom som chcel, aby si mi povedal, kedy bude jednotka pracovať proti väčšiemu odporu. namiesto toho si tu začal zahmlievať. odpoviem si sám. podľa mňa bude v prípade B jednotka pracovať proti vyššiemu odporu, lebo rozvody majú väčšiu celkovú tlakovú stratu. podľa tvojej logiky budú tlakové straty v oboch prípadoch rovnaké, lebo je rovnaká vetva s najväčšou tlakovou stratou. prosím o názor.

[Rovi]

tak som tu späť. a odpoveď na jasnú otázku nikde...

Blade, když zachováš stejnou tlakovou ztrátu na tý samostatný větvi a bude pořád největší, je úplně fuk jak poskládáš ty menší větve. To znamená že za A/B bude stejný. S tim hasičem to vysvětlil Martin Šperl docela jasně, kapískuješ?