Posudenie rozvodu VZT a Nilan VP18

[Samcek]

Dobrý deň,
poprosil by som Vás o posúdenie mojho návrhu rozvodu VZT pre bungalov s rozlohou 170 m^2. Behom 2rokov budeme už 4členná rodina. Manželka je väčšinu času doma. Ja v práci.
Staviame v obci Solčany na slovensku, 175 m n. m..
Dom spadá do energetickej triedy A1. Záhradu máme na juh, kde je aj največšie okno HS portal šírka 3m, neskor sa bude slnečný zisk regulovať markízou. Vonkajšie žalúzie v budúcnosti plánuejm len na okná na Juhu a západe.
Strecha tmavá, skoro čierna škridla takže v lete bude v neobývanom podkroví sauna.

Zatial som vybral RJ Nilan VP 18 k WT. Ktorá sa mi páči, iba sa bojím nízkeho chladiaceho výkonu.

Rozvod som chcel riesit bud pozink rúrami alebo kanalizačnými rúrami a na konci 1-2m sonoflex. Rozvod bude v strope, kde bude cca 40cm izolačného materiálu (v PD sklenná vlna Knauf classic 039). Spodných 20 cm izolácie bude striedavo rozdelený drevennými stropnicami, takže keď chcem ísť s rúrou smerom na juh, sever (doprava doľava), alebo diagonálne musím ísť v horných 20cm izolácie. A keď chcem ísť z východu na západ (hore, dole) môžem ísť dole medzi stropnice a teda vo vnútornej obálke izolácie. Takže rozvod plánujem vnoriť do stropnej izolácie. Chcem žačať priemerom 200mm 160mm a skončiť v miestnostiach 125kou diskom na strope.

Niekde som čítal že treba regulačné klapky inde, že netreba, že si to naregulujem výustkom... Neviem čo je výhodnejšie, regulovať na konci, alebo vetvu?

Zemný register nechem robiť, aj preto som šiel do aktívnej RJ. Ale mám dom postavený na 1,2m bubline vzduchu, ktorú by som mohol využiť ako jemný predohrev v zime, alebo ochladenie v lete. Celá plocha pod domom je rozdelená na skoro symetrické štvrtiny. A dalo by sa nasávať vzduch v jednej časti, prehnať ho celou akože pivnicou a a potom do RJ. Dno pivnice je hlina. Celá výška je zasypaná hlinou zvonka. A ako pivnicu pre ukladanie vecí chcem používať iba časť pod tech. m. teda severo východnu (na obrázku vľavo hore) Aby som neprehrieval tento priestor dalo by sa tento priestor vynechať v tom nie je problém.

Je táto RJ vhodná na takýto bungalov s 4 člennou rodinou?
S reálnou návratnosťou investície moc nepočítam, možno sa to zaplatí na tom ohreve TUV.
Ako by ste riešili alebo zmenili rozvody vy?
Zajtra skúsim poslať krajší náčrtok rozvodov, tento sa mi nepodarilo lepšie zkomprimovať. A PD ako také je rušivé s tými kótami.
Ďakujem za komentáre.

[Romank]

a) chladící výkon - chladící výkon je dostatečný ke schlazení vzduchu, který přivádíte dovnitř. Nemůžete mít větší chladící výkon, protože by vám tekl kondenzát z potrubí. Nezaměňujte chlazení přívodního vzduchu s klimatizací vnitřního vzduchu. Můžete pomoct zirkonboxem. Větrací jednotka a klimatizace jsou dvě odlišná zařízení. V každým případě na tom s větráním za horka budete s aktivní rekuperací ze všech větracích jednotek nejlíp.

b) návrh rozvodu - není špatný, zkuste si ale nakreslit přímo jednotku, abyste viděl připojení a křížení. Na křížení je potřeba dost místa. Sání a výfuk musíte mít nejméně 1,5m od sebe. 200 mm je jen průchod zdí, zbytek už stačí na 160 mm. Z jednotky jde 160mm a nemá smysl zvyšovat světlost. Základní regulační klapky si nechte navrhnout, na ventilech se dá doladit jen něco málo.

c) výkon jednotky - pro bungalov i 4 člennou rodinu stačí naprosto v pohodě a to jak vzduchovým výkonem i přípravou TUV.

[Samcek]

a) chladící výkon - chladící výkon je dostatečný ke schlazení vzduchu, který přivádíte dovnitř.

Aha rozumiem. Teda RJ ako taká sa nebude podielať na priehrievaní obytného priestoru v lete.
OK, ale tepelne zisky oknami by som mal teda v lete vykompenzovať. Teda asi namontovať jednu kalasickú klímu napr na rozmadzí obývačky a chodby aby som v prípadných horúčavách stiahol teplotu dolu.

[Samcek]

Ave,
jedna zásadní noticka: "nepokoušejte" rozvody ve stropě; při Vaší geolokaci, geometrii a předpokládaných scénářích provozu bych tuto noticku označil jako BRUTÁLNÍ IMPERATIV.

Priznám sa nie som profesionál a neviem akému riziku sa vystavujem rozvodom v strope .
Takže odporúčate rozvod spodkom. Skladba podlahy asi takéto riešenie neumožňuje:
Ak idem odhora dole,
1. cementový poter 5cm v ktorom bude el. podlahové kúrenie
2. 5cm polystyrén aby som nekúril do dosky
3. zakladová doska sys. elegohouse. cca 6cm
http://www.elegohouse.cz/zakladove-desk ... legohouse/
4. nosníky striedané s polystyrénovými vložkami hrúbky cca 25cm

5.crawl space teda dutina pod domom 1,2m

Napadá ma ešte spraviť rozvod v crawl space spiro potrubím. Velké plus bude jeho prístupnosť, kedykolvek. Ale neviem ako doriešiť izoláciu takéhoto rozvodu, keďže je crawlspace spojený prieduchom von, lebo toto nasávanie bude používať aj krbová vložka v obývačke. Ide mi teda o vlhkosť ktorá by sa mohla zrážať na potrubí, alebo by navlhla izolácia potrubia a tým pádom sa znehodnotila. Neviem aké sú vodeodolné možnosti izolácie spira a akú hrubú izoláciu spraviť.

Odsávanie odpadného vzduchu by som dal stropom? Alebo tiež odporúčate spodkom? Výustky by boli potom mriežky na podlahe?

A dvě "prkotinky":
Spiro a "kanalizační potrubí" lze kombinovat, výhody "KG rozvodů" jsou minimální, potenciálních průserů je řádově víc.

Ok, nebudem špekulovať a dám to komplet spiro. Ja som uvažoval varianta spiro, alebo KG. Ale KG padá.

Radonový index skúsim preveriť. Neviem či je na internete dáka databáza alebo majú nejaké záznamy na stavebnom úrade

prvnímu metru za jednotkou, disipaci aerohluku venťásků (!vektorově! a v nD+) ...
než "naddimenzování DN".

Taký macher som neni Pýtal som sa kto by mi pomohol s projekciou rozvodom a projektant domu nevedel poradit. Z NILANU pýtajú 300eur. Sú spopahliví? Máte niekto skúsenosť. Nemám rád ked za niečo zaplatím a nakoniec to ide do koša

Energeticky A1 ( klidně kreslící Čtvrtka A4, no nééééée?) ...
pls uveďte explicitně kontrukce a také, zda uvažujete o VODNÍ PODLAHOVCE ...
on ten WasserTauscher ve VP18 se dá taky užít na leccos.
A v kombinaci se "SuperAtypickouPodlahovkou" by Vám mohl z pastóšky udělat
"celkem slušný místo k bytí"!

Podlahu som opísal. Steny sú zvnútra von takto:

1. Sadrokartón 1,5cm
2. Keramzit betón 13 cm
3. 10cm EPS polystyrén 200vka
4. 13cm EPS polystyrén 70tka
5. sietka ... omietka

Strop: Zhora dole:
1. 1,5cm doskový záklop
2. 15cm sklenná vlna Knauf classic 039 (to môžem ešte zmeniť)
3. 20cm Stropnice a priestor medzi nimi vyplnený sklenná vlna Knauf classic 039 (to môžem ešte zmeniť)
4. 2x SDK rošt cca7cm
5. Sadrokatón

Podlahovku vodnú neuvažujem pretože elektrickú podlahovku mám z babku keďže som pri zdroji Aj prácu aj materiál. Jedine by sa dalo vodne kúriť do 2 rebier ktoré budú v kupelkách 2ks.

[Samcek]

Neizolovať prívody do miestností? Neochladne luft cestou do miestnosti, keď ide kovovým potrubím v polopivnici kde bude chladno? Teda jedná sa mi o zimnú prevádzku. Je pravda že ak by som crawl space nevetral tak by asi vela tepla neunikalo... Ale plánoval som týmto pristorom aj volne hnať luft do krbu. Teda v zime pojde studený vzduch do crawl space a az potom do diery pre krb, co sa ale dá riešit trubkou tak aby som nemiešal vzduch vonkajší s pivničným.
Otázka znie nebudú sa tam tvoriť plesne ak by som to nevetral? Alebo, jemné vetranie tomu neublíži (iba malé tepelné straty na prívodoch do miestností)? Ale na druhu stranu ak bude moc zima zakurim v krbe a je RJ to rozozenie do celého domu a malé straty ma nese.. .

V lete je to iná, áno bude to jemne prichladzovať . Znie to zaujmavo. Viac som sa sústredil na zimnú prevádzku a ono je to asi naopak .

Ok a teda odsávanie ma netankuje, pretože pri Nilan jednotke nie je pasívna rekuperácia a teda nevadí ked sa odťahovaný luft prehreje. Proste ho vyfúkne von. Jedine v zime z neho az tolko tepla asi nevydoluje. Co je ale otázne kolko by odťah stratil tepla v pivnici neizolovaný a kolko v strope zle zaizolovaný. Týmto som si ešte neni istý...

[Samcek]

ODTAH (až k jednotce tepelně neizolovat)
realizujte ho UVNITŘ tepelné a vzduchové obálky;
obvykle je to prostorově, akusticky i architektonicky "menší zlo", jak je vést v "kastlících pod stropem".

Bavíme sa o niečom takomto? :
V tom nie je problém, plánoval som to síce len v obývačke ale dalo by sa to zakomponovať aj inde.

Když už budou kastlíky, není od věci část PŘÍVODU také vést jimi (krátké větve např. pro Kačací Pysky, tam je to moudrá volba). Izolace "kastlíkových přívodů" proti teplu a kondenzaci už je ovšem téměř nezbytná (na rozdíl od téméř zbytečné izolace "crawl přívodů").

Kačací Pysky: myslýte dýzu ako napr toto:

Jo, toho chladícího výkonu se nebojte, byť Vámi navržená skladba konstrukcí "ale kujebácky moc" postrádá akumulační prvek.

Ja som si myslel že sme s akumuláciou na tom dobre. Obvodové múry 13cm a aj všetky interiérové 13cm a jedna inetriérová nosná 20cm plné keramzit betónu o hmotnosti cca1300kg na kubík. Je to nedostačujúce? Teda nehávame zadné dvierka na klímu.

Ano vyústky jsou při "spodním rozvodu" oříšek...
při Vaší skaldbě stěn bych zvážil "vytažení do úrovně kolen" = pod sppdek pelestí postelí...
[/quote]
Hmm, akože sa preseknem cez dosku a do obvodovej priečky zaseknem trubku a na stene spravím mriežku v úrovni kolena? Najlepšie asi pod oknom, pravda. Ale to tam potom nič nemožem dať

Siro potrubie sa bavíme o plechovom pravda?

[Cronello]

Ok a teda odsávanie ma netankuje, pretože pri Nilan jednotke nie je pasívna rekuperácia a teda nevadí ked sa odťahovaný luft prehreje. Proste ho vyfúkne von. Jedine v zime z neho az tolko tepla asi nevydoluje. Co je ale otázne kolko by odťah stratil tepla v pivnici neizolovaný a kolko v strope zle zaizolovaný. Týmto som si ešte neni istý...

Jen drobnost, nekoukejte na to kolik tepla se ztrati, o kolik min se ho v zime zrekuperuje.. to je myslim podradny problem z hlediska umisteni rozvodu nahoru nebo dolu.

Pokud bude rozvod nahore, pak vam tam vzdy poleze stoupajici teply vzduch v zime (pri vypnutem vetraku), ktery se bude ochlazovat (a zpatky klesat do mistnosti), prebytecna vlhkost kondenzovat a gravitaci potece dolu.. takze vam to muze udelat docela spoust kolem vyustek.

Ve spodnim rozvodu tam takove samovelne cirkulujici kolecko nastavat nebude - kdyz se vzduch ochladi, tak si tam sedne a zustane, teply vzduch tam samovolne z mistnosti proudit nebude.

Jak je to ovsem pri dolnim rozvodu pri zapnutem vetraku v lete? kdyz teply, vlhky vzduch tam bude nucen projit, ochladi se a bude kondenzovat? Odpoved necham na povolanejsich (nabidne IJK navod k doftipeni se? ) Mohl by se tam dat nejaky sberac kondenzatu s odvodem pryc, ale ten asi muze v zimne zamrzat.. Ale asi lepsi nez nic, aby se tam nehromadila voda a spiro pak prorezlo..

[Samcek]

Prívovod vzduchu do miestností budem ťahať v PolPiv. Prepracujem návrh a ukážem. A odvod v obálke domu v kaslíkoch.
Odvod s kaslíkmi mám nežnou polovičkou odsúhlasený takto Aby kaslíky moc architektonicky nekazili priestor, viď príloha.

Ešte dotaz na použitie rozvodného materiálu: Plechové Spiro, alebo
HDPE spriro ako napr toto: http://vetranie123.sk/image/cache/catal ... 00x700.jpg

Výhodu HDPE vidím v inštalácii. Ale má menší vnitrní priemer 64mm. t.j. muselo by jít do miestností po dve trubky do výustku. A aj dve potrubia HDPE sú v priereze stále menej ako jedno 100mm plechové spiro. A určite se luft jinak valí v 2 menších trubkách (vetsí odpor) ako v jedné velké. Naopak pri plechovom spiro by boli straty na kolenách ale pri HDPE by som ho jemne vlnil podla potreby tak že v ohybech by nebili takove stráty...
A druhý faktor je hlučnost.
Aký je váš názor na Plech spiro vs. HDPE s plechovým rozdelovačem?


Musím ešte vyriešiť prechod prívodov z RJ dole do PolPiv v rámci tech miestnosti. Mám nejaké nápady uvidíme

Ps: iGoNY písal si aby som sa venoval prvému metru rozvodu z RJ. Co si tím myslel? Aby bylo bez odboček?

[Samcek]

iGoNY prišiel s novými návrhmi:
El. podlahove kurenie vymeniť za vodné a teda išiel by som do kúpy NIlan VP18 K EK9 WP
Najvyššia rada K chladenie, EK9 elektrokotol 9KW, WP vymenik pre krb alebo solar...
Otázka 1: táto rada Nilan používa TČ len na TUV a nie na kúrenie. Dal by sa výmenník zneužiť naopak a kradnúť teplo do podlahového kúrenia? Ako to potom uregulovať aby som sa nekúpal v studenej vode?
Otážka 2: A teda dala by sa takáto voda predohriata vo výmeníku zmiešať s vodou z krbu a prehnať alektrokotlom ak by nebola dosť teplá a potom pustiť do podlahovky...
Ide mi o to využiť TČ naplno. Lebo často ludia píšu že TČ má rezervy lebo aj v zime vypína....

Sú to primitívne otázky ale nenašiel som schému Nilana a v popise to nepíšu.

A keď už bude vodné kúrenie zapojiť aj krb do prevádzky.

Otázka 3 znie: Ako prevádzkovať teplovodný krb pri black oute ?
Krb inštalujem aj pre prípadný Black out el. energie. Ale hlavne preto lebo ma fascinuje ten pohľad. Ale krby s vodným výmenníkom potrebujú obehové čerpadlo aby sa výmenník chladil a nepoškodil.
Riešenie je záložný zdroj, alebo diesel (ale to fakt nemusím ) Ak nebude el. energia nepojde ani Nilan.
A teda buď:
1. sa bude krb pasívne chladiť mestkou vodou a tepla odtekat do odpadu. Neekonomické ale ako často nastane blackou?
2. zálohovať obehové čerpadlo a prásknuť to rovno do podlahovky... neviem či sa to može a či to uchladí...
3. Aku nádrž, ktorá sa aj tak časom prehreje.
4. iGoNY navrhoval spraviť časť podlahovky v polpivnici a akumulovať teplo do zeme. (nie len pri black out ale aj pri prebytkoch tepla...)

S bodom č. 4 poprosím pomoc. Netuším ako spraviť podlahovku do zeme (materiál, MaR)
Výhoda bodu 4. je že následne by naakumulované teplo využili rozvody prívodu luftu do izieb pretože pojdu v polpivnici a asi neizolované. Rovnako nasávenie pre Nilan pojde cez polpiv, takže hlinou vyžiarená energia pojde do prívodu pre Nilan.

Začína sa mi to zamotávať ako zvoliť zapojenie vody z krbu. Asi do výmeníku v Nilan a prípadne do zeme. Alebo nekupovať výmenník v Nilan WP 10 000Kc ale kúpiť zmiešavač? Ale musím mať aj možnosť to prepnúť do Black out prevádzky. Prípade do akumulačnej prevádzky asi do hliny.
Všetky tieto inštalačné rozvody a páčky chcem schovať do polpiv. Hore chem mať tech. m. čistú na sušenie prádla.

Ako zaujmavosť prikladám foto polpivnice.
V strede tejto štvrťky polpiv vidíte výkop asi meter hlboký aby sa tam dalo volne chodiť. Táto štvrťka polpiv ma slúžiť ako pivnica na ovocie zelenina... Ostatné štvrťky sú len svetlá výška spominaných 1,2m, ale dá sa tam v poho kopať, montovať ...

Ďakujem za odpovede.
SZ

[Cronello]

Zkusim ze sveho laickeho pohledu..

iGoNY prišiel s novými návrhmi:
Otázka 1: táto rada Nilan používa TČ len na TUV a nie na kúrenie. Dal by sa výmenník zneužiť naopak a kradnúť teplo do podlahového kúrenia? Ako to potom uregulovať aby som sa nekúpal v studenej vode?

Zneuzit jde asi vsechno otazka jestli i vyuzit Nekoukal jsem na ten Nilan, takze v obecne rovine: zalezi na vykonu TC a proc se rozdeluji na luftbojlery, jak pise IJK "plnotucna" TC aj. takze pokud se pusti luft bojler na velkou aku nadrz tak ji nemusi byt sto dohrat na takovou teplotu v potrebnem "kratkem" case, aby byla ok na koupani. Urcite zalezi i na pozadovane vystupni teplote na kterou je schopno TC nahrivat a z toho plynouci ucinnost.
Jen bacha na perpetum mobile ..abyste si nemyslel, ze kdyz odchytane teplo z odpadniho vzduchu ulozene do vody poslete zpet do vytapeni, ze mate s topenim vystarano

Otážka 2: A teda dala by sa takáto voda predohriata vo výmeníku zmiešať s vodou z krbu a prehnať alektrokotlom ak by nebola dosť teplá a potom pustiť do podlahovky...
Ide mi o to využiť TČ naplno. Lebo často ludia píšu že TČ má rezervy lebo aj v zime vypína....

smichat, prihrat, pustit.. udelat se da prakticky skoro vsechno, je to jen otazka casu/penez/kvality z toho pramenici udrzovatelnosti, poruchovosti, nakladum na provoz.. take se da podrbat levou rukou za pravym uchem.
Do vody/aku z luftbojleru, z krbu ukladate teplo, to teplo pak muzete odebirat. A pokud nebude mit dostatecnou teplotu pro potrebny prenos energie na vytapeni podlahovky pro zvoleny prutok, musi se prutok zvysit. Pokud uz neni dostatek energie i pri max. moznem prutoku je potreba aku dohrat. Pozor na hygienicke limity teploty podlahy - ostatne duvod proc se TC pouziva prave v kombinaci s podlahovkou je ze neni potreba vysoka teplota jak u radiatoru, tudiz TC nemusi nahrivat na vysokou teplotu a ma vyssi ucinnost.

Otázka 3 znie: Ako prevádzkovať teplovodný krb pri black oute ?
...
A teda buď:
1. sa bude krb pasívne chladiť mestkou vodou a tepla odtekat do odpadu. Neekonomické ale ako často nastane blackou?
2. zálohovať obehové čerpadlo a prásknuť to rovno do podlahovky... neviem či sa to može a či to uchladí...
3. Aku nádrž, ktorá sa aj tak časom prehreje.
4. iGoNY navrhoval spraviť časť podlahovky v polpivnici a akumulovať teplo do zeme. (nie len pri black out ale aj pri prebytkoch tepla...)

...asi blbe

add. 3.1. spis nez ptat se jak casto by se ptal, kdyz uz nastane, tak na jak dlouho?
Bud. to bude nejaky mistni kratky vypadek treba po nejake bource nebo to bude dost velky globalni pru..r a pak prolevat celou zimu vodou z radu? za chvili prestane i ta tect bo nepojedou cerpadla do vodojemu

add 3.2. Kdyz bude zaloha baterie opet jste odkazany na cas co je baterie schopna dodat; v dlouhodobem horizontu si pak krb nazapalite na delsi cas; takze pak zaloha zalohy agregatem.. no ta nafta dojde preci jen pozdeji
Bacha na nizkoteplotni korozi, u kotlu se to resi lokalnim okruhem, ktery po rychlem nahrati zacne primichavat a postupne poustet vodu z/do otopne soustavy

add 3.3. pri blackoute se nadrz musi byt schopna nahrivat samotizne, lec odber z teto nadrze pro vytapeni podlahy asi moc samotizne fungovat nebude, kdyz nepujdou obehova cerpadla. Ale jednu vyhodu tu vidim. Pri dobrem pripojeni kombinovaneho bojelru muzete mit aspon teplou vodu na cachtani (dokud potece)
Tim budete mit odber energie z aku, nebude to neekonomicke jako 3.1. protoze aspon nebudete za bezdomovce prestoze to vlastne funguje stejne, kdyz vysledna tepla voda jde do odpadu.

add 3.4. pri blackoutu porad musite byt schopen tam to teplo nejak dostat - pod uroven kotle, tzn. je to vicemene podobne jak 3.2. jen ta schopnost akumulace je v te hline vetsi nez v omezene vrstve anhydritu/betonu..
____________________

- ja bych asi volil nejakou geometricko vhodnou aku nadrz - do te muzete privest jakykoliv zdroj tepla
- funguje jako anuloid, takze tlakove pomery jednotlivych okruhu se "nemlati"
- umistit a nadimenzovat potrubi, aby mohl byt krb provozovat po omezenou dobu i pri dlouhodobem blackoutu samotizne
- nad tim mit kombinovany bojler, takze se take dokaze samotizne nahrat; kdyz bude elektrina a bude vyssi potreba TUV, pak bojler dohreje na pozadovanou teplotu rychleji; kdyz bude blackout a Aku bude nahrata, pak cela rodina sup do vany, pod sprchu - odebrat energii, zapalit krb a v zupanu se kochat ohnem nez bude zas dost tepla na koupani
- pripojit okruh na ukladani prebytku do zeme tam jde take; otazka je, jak to z te zemne ziskat zpet - pres TC zeme voda? to by pak ale nemohlo jet stale, aby to pod barakem nepromrzlo - pres leto by se tam muselo akumulovat asi dost pro zimu (slunce to tam pod barak nenasviti); jak to bude s pudou - napr. zmeny objemu pri vysychani/zavodneni/promrznuti u jiloveho podlozi.. apod.